VÝVOJ KOMUNIKÁCIE

Čínske písmo je jeden z najstarších systémov písma; má ideografický charakter. Každý znak čínskeho písma zodpovedá jednej slabike. Zo 70 tisíc znakov sa používa bežne 5-6 tisíc.Bádatelia sa už oddávna zaujímali o čínske písmo. To im vnuklo myšlienky, že písmo môže mať korene na Blízkom východe, pretože niektoré znaky boli podobné znakom mezopotámskych civilizácií. Prirodzene, že impulzy zvonka nemožno vylučovať. Z najstaršieho obdobia sa zachovalo pomerne málo písomných pamiatok. Vysvetľuje sa to jednak tým, že starovekí Číňania málo používali kameň ako stavebný materiál, a jednak tým, že archeologický prieskum Číny zďaleka nemôžeme považovať za uzavretý. Za najstaršie sa považujú nápisy na korytnačine a zvieracích kostiach z Che–nanu, datované do 14. – 11. stor. pr. Kr. Tieto kosti boli v Číne vykopávané už od 19. stor., ale ľudová povera v nich videla dračie kosti a tak im pripisovala liečivú moc. Samozrejme vyskytujú sa nápisy aj na keramike, úžitkových predmetoch, dreve, hodvábe, bambuse a neskoršie aj na papieri. Znaky sa pôvodne vyrývali do materiálu kovovými hrotmi a písalo sa aj bambusovým perom namáčaným do laku. Ešte na prelome letopočtov začali písať štetcom namáčaným do tušu a najbežnejším písacím materiálom sa stal papier. Písalo sa zhora nadol a sprava doľava v stĺpcoch.