VÝVOJ KOMUNIKÁCIE

Poslovia sa používali už od pradávna. Bol to spôsob ako poslať správu od jedného panovníka druhému a potom od druhého prvému. Samozrejme poslov nemuseli používať iba panovníci. Mohli ich používať aj obyčajný ľudia keď chceli poslať správu na väčšiu vzdialenosť. Posol musel mať dobrú výdrž a rýchlosť, pretože často prechádzal cez veľa rôznych krajín na obrovské vzdialenosti. Byť poslom teda nebolo veľmi jednoduché. Poslovia boli vlastne v minulosti náhradou e-mailu či SMS. Udržiavali v spojení vzdialených ľudí. Podľa pravidla by sa poslom nemalo ubližovať, no niekedy to bolo práve naopak. Napríklad keď panovník poslal posla so správou k inému panovníkovi a ten mu nazad poslal iba poslovu hlavu bolo to znamenie pre vyhlásenie vojny. Poslovia sa niekedy taktiež brali ako zajatci a podobne. Byť poslom teda nebolo zrovna najlepšie povolanie. Niekedy keď sa poslovia museli dostať na veľkú vzdialenosť veľmi rýchlo často po odovzdaní správy zomreli napríklad v Grécku keď posol Feidippid bežal oznámiť víťazstvo z mesta Maratón do Atén o porazení peržanov bežal 42 kilometrov bez zastavenia a krátko po odovzdaní správy od vyčerpania umrel. Kedysi sa tak isto politika a nové objavy šírili omnoho pomalšie ako dnes pretože dnes sa to vysiela v telke v zlomku sekundy po celom svete, čo zatiaľ v minulosti kým podal správu posol to trvalo aj mesiace kým sa správa rozšírila. Naviac často keď sa vrátil domov zistil že prišli ešte na niečo lepšie a musel ísť znova takže rozvoj bol omnoho pomalší ako dnes. Poslovia sa samozrejme používajú ešte aj dnes, vlastne každý z nás niekedy je poslom no nemusíme bežať dlhé trasy či báť sa že nás vezmú ako zajatca. Povolanie ako posol je dnes poštár.