VÝVOJ KOMUNIKÁCIE

Šifrovanie alebo kryptografia je zakódovanie textu alebo dát tak aby ich nemohol prečítať iba tak hoc kto, ale iba ten kto pozná spôsob šifrovania. Šifrovanie sa stále rozvijá viac a viac a jeho počiatky siahajú až do roku 1900 pred n.l. keď egyptský pisár použil neštandardné hieroglyfické symboly namiesto obvyklých hieroglyfov, čím sa text pre bežného čitateľa stal zašifrovaným. Okolo r. 1500 p.n.l. tabuľka z Mezopotámie obsahovala zašifrovanú formulu na výrobu glazúrovej keramiky. 600-500 p.n.l. hebrejci používali jednoduchú reverznú substitučnú šifru atbaš. V tejto šifrovacej metóde je prvé písmeno abecedy nahradené posledným, druhé predposledným atď. a naopak. Prejavy tohto šifrovania nájdeme aj v Starom zákone. V Caesarovej šifre sa každé písmeno nahradí písmenom, ktoré v abecednom poradí leží tri písmena za ním. Na tú dobu to bola veľmi účinná šifra pretože bola jednoduchá a pre niekoho kto ju nepoznal veľmi tažko rozlúštiteľná. Stále keď vznikali nové a nové šifry, pretože keď sa nejaká moc rozšírila už to nebola tajná šifra a preto boli potrebné nové a lepšie.V roku 1790 americký minister zahraničných vecí Thomas Jefferson vynašiel mechanický šifrátor, ktorému sa hovorí Jeffersenov valec. Pozostáva z 26 rovnakých koliesok, ktoré sú nasunuté na spoločnú os a tak vytvárajú valec. Na obvode jednotlivých koliesok sú napísané všetky písmená abecedy v rozhádzanom poradí. Pri šifrovaní sa jednotlivé kolieska proti sebe otáčajú tak, že nakoniec dávajú vo zvolenom riadku na obvode valca požadovanú správu. Šifrovaný text sa prečíta z riadku nasledujúceho, alebo z iného vybraného z 26 možných. Kolieska boli číslované a mohli byť menené alebo poprehadzované. V r. 1843 Edgar Alan Poe vyslovil domnienku, že pokiaľ ľudský rozum dokáže nejakú šifru vymyslieť, dokáže ju aj rozlúštiť. Tím nastolil i jednu zo základných otázok kryptológie – otázku bezpečnosti šifier, ktorá je aktuálna dodnes. r.1917 Gilbert S. Vernam, zamestnanec americkej AT&T, vymyslel polyalfabetický šifrovací stroj schopný používať náhodný neopakujúci sa kód. Tento systém je dodnes známy ako jediný teoreticky bezpečný kryptosystém. V r. 1918 USA použilo osem amerických indiánov kmeňa Choctaw na posielanie súrnych správ nešifrovaným kanálom v ich rodnom jazyku. Takže ak viete jazyk, ktorý vie len málo ľudí môžete ho použik ako šifru. Po druhej svetovej vojne nastáva obdobie, kedy vznikajú desiatky najrôznejších mechanických a neskôr elektromechanických šifrovacích strojov. Tie sa používajú až do 70. rokov. Keď vznikli počítače a internet boli potrebné ešte zložitejšie šifry. Preto vznikli tzv. šifrovacie kľúče. Vlastne šifrovací kľuč a dešifrovací kľúč. Nie je možné odvodiť jeden od druhého. SSH alebo Secure Shell je klient/server protokol v sieti TCP/IP, ktorý umožňuje bezpečnú komunikáciu medzi dvoma počítačmi pomocou transparentného šifrovania prenášaných dát. Pracuje na porte TCP/22. Pokrýva tri základné oblasti bezpečnej komunikácie: autentizáciu obidvoch účastníkov komunikácie, šifrovanie prenášaných dát a integritu dát. Protokol vyvinul v roku 1995 Tatu Ylönen. SSH je v počítačovej terminológii používaný ako názov prenosového (sieťového) protokolu aj ako názov programu sprostredkujúceho spojenie. Dáta sú prenášané medzi dvoma počítačmi cez nebezpečnú vonkajšiu sieť vždy šifrovane a voliteľne s použitou kompresiou. Napríklad heslá sa neprenášajú v obyčajnej textovej forme ale v šifrovanej forme teda aj ak ich niekto odchytí tak ich nerozšifruje. Ďalšia možnosť šifrovania je SSL, ktorú využíva protokol HTTPS. Taktiež posiela dáta v zašifrovanej forme. Spojenie prebieha asi takto: Klient pošle serveru požiadavku na SSL spojenie, spolu s rôznymi doplňujúcimi informáciami (verzia SSL, nastavenie šifrovania atd.). Server pošle klientovi odpoveď na jeho požiadavku, ktorá obsahuje rovnaký typ informácií a hlavne certifikát servera. Podľa prijatého certifikátu si klient overí autentičnosť servera. Certifikát tiež obsahuje verejný kľúč servera. Na základe dovtedy dodaných informácií vygeneruje klient základ šifrovacieho kľúča, ktorým sa bude kódovať následná komunikácia. Ten zakóduje verejným kľúčom servera a pošle mu ho. Server použije svoj súkromný kľúč k rozšifrovaniu základu šifrovacieho kľúča. Z tohto základu vygenerujú ako server, tak klient hlavní šifrovací kľúč. Klient a server si navzájom potvrdia, že od teraz bude ich komunikácia šifrovaná týmto kľúčom. Fáza handshake týmto končí. Je ustavené zabezpečené spojení šifrované vygenerovaným šifrovacím kľúčom.